nedeľa 17. mája 2015

Ako ma kopla múza a vystrašili starí capy



     V sobotu som sa ocitla sama doma. Moje telo mi dávalo od rána najavo, že nie je práve vhodný deň púšťať sa do obrovských projektov, ktoré si vyžadujú veľa energie (napr. veľké upratovanie ;). Tak som si povedala, že treba načúvať signálom tela a dať si trochu pauzu. Ani neviem ako, ocitla som sa pri mojich zásobách korálikov. A stalo sa to, čo tu už dávno nebolo – prišla ku mne múza :) a kopla ma! Kopanec od kohokoľvek iného by ma naštval, ale múze som to prepáčila. Konečne som dokončila jedno dielko, ktoré ležalo odložené a nedokončené vyše roka. A tu je výsledok:

Prívesok - minerál obšitý korálikmi



    No a keď už tá múza u mňa bola, tak som to využila a začala som vymýšľať novú brošňu. Pohľadala som si rôzne zvyšky a vytvorila takýto rifľovo-kožený kvietok:

Brošňa
      Mala som z obidvoch veľkú radosť... Iste to poznáte, keď človek niečo sám vytvorí, podarí sa mu zrealizovať nejaký nápad, tak má skvelý pocit z tvorenia. Je jedno, aké hobby máte, ak sa jedná o tvorivú činnosť, výsledok vždy prináša pozitívne pocity. Nemusia to byť práve ručné práce, môže byť vaším hobby záhradka alebo pečenie.  Ale ten skvelý pocit, že vy ste niečo sami vytvorili, je priam povznášajúci. Preto odporúčam každému - ak môžete, nájdite si aspoň trochu času na nejaké tvorivé hobby, ktoré vás baví. Verte mi, stojí to za to ;)

       Poznám jedného vitálneho pána - osemdesiatnika, ktorý sa venuje včelárstvu. S radosťou sa stará o tie svoje včielky. Rozprával mi, že má veľa priateľov, ktorí nemajú žiadne hobby, len vysedávajú pred telkou alebo v krčme a nudia sa. Sú na dôchodku, majú veľa času, ale namiesto toho, aby si život užívali, tak len dožívajú.
     Chcela som si svoje nové výtvory ešte vyfotiť, najlepšie v prírode, tak som sa vybrala do mojej obľúbenej lokality Sandberg. A nestačila som sa čudovať, čo všetko som tu videla a zažila... Ak ste čítali môj prvý článok, viete, že práve tu som spoznala Májku fialovú (toho zaujímavého chrobáka). 

Ak nie, tu si ho môžete prečítať :
http://totomilujem.blogspot.sk/2015/03/milujem-jar.html

Tentokrát som si urobila dlhšiu prechádzku a skoro mi oči vypadli, keď som opäť uvidela Májku. Ale nie takú malú štvorcentimetrovú, táto bola obrovská a drevená! Posúďte sami:

Drevená Májka v nadživotnej veľkosti

     A vedľa nej bola tabuľka s vtipným začiatkom – „Predstav si, že si mravec a stretneš tohto chrobáka. Ako sa cítiš?“ . No ja byť mravcom, tak by som po stretnutí s Májkou šprintovala kade ľahšie :-) Táto drevená socha je 75-krát väčšia ako originál.


        Pár metrov odtiaľto je Weitov lom, kde sa moja prechádzka vyvíjala zo začiatku trochu adrenalínovo. Len čo som sa ocitla na lúke, vyrútilo sa oproti mne stádo kôz. Akurát ich vypustili z ohrady, tak si hladné rýchlo hľadali potravu. Keď som uvidela tých statných (starých) capov s rohami, ktorí si to rýchlo namierili rovno ku mne, nebolo mi všetko jedno ;) Nechcela som utekať, aby ich to nepovzbudilo. Zdalo sa mi, že niektorí sú celkom bojovne naladení, tak som sa snažila schovať za krík (hlavne nenápadne!).  Ale keď už boli na meter odo mňa, zistili, že pre nich nie som zaujímavá (ani ako potrava, ani ako partnerka ;) a zmenili trasu. Našťastie, uf! 

     Zato malé kozliatka boli rozkošné, presne ako z rozprávky.  


      Postupne sa stádo presunulo mimo lúku, tak som sa mohla voľne poprechádzať. Žiaľ, v tom kritickom okamihu, keď som sa obávala útoku capov, som stratila obal na fotoaparát. Už sa mi ho nepodarilo nájsť :( . Našla som však niečo iné - túto zaujímavú kopu kameňov:
   

     Ale poznáte to, niekedy stačí zmeniť uhol pohľadu a zrazu zistíte, že je to niečo úplne iné. Takže zhora vyzerá kopa kameňov ako parádny labyrint :-)

Labyrint vo Weitovom lome

     Jednoducho, pri prechádzke touto lokalitou sa človek naozaj nenudí. A keď náhodou nestretne živé kozy, tak aspoň jedna drevená tu čaká stále.


     A tak som si okrem plánovaných fotiek mojich korálikových výtvorov priniesla domov kopec iných neočakávaných fotiek a zážitkov. Nakoniec som sa vrátila k Sandbergu a vychutnávala si slniečko a krásny výhľad na Devín, rieku Moravu a Rakúsko. Proste – super výlet.
 
Výhľad zo Sandbergu na Devín

 
 
 
 
 
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára