V sobotu som sa ocitla sama doma. Moje telo mi dávalo
od rána najavo, že nie je práve vhodný deň púšťať sa do obrovských projektov,
ktoré si vyžadujú veľa energie (napr. veľké upratovanie ;). Tak som si
povedala, že treba načúvať signálom tela a dať si trochu pauzu. Ani neviem
ako, ocitla som sa pri mojich zásobách korálikov. A stalo sa to, čo tu už
dávno nebolo – prišla ku mne múza :) a kopla ma! Kopanec od kohokoľvek iného
by ma naštval, ale múze som to prepáčila. Konečne som dokončila jedno dielko,
ktoré ležalo odložené a nedokončené vyše roka. A tu je výsledok:
Prívesok - minerál obšitý korálikmi |
No a keď už tá múza u mňa bola, tak som to využila
a začala som vymýšľať novú brošňu. Pohľadala som si rôzne zvyšky a vytvorila
takýto rifľovo-kožený kvietok:
Brošňa |
Mala som z obidvoch veľkú radosť... Iste to poznáte,
keď človek niečo sám vytvorí, podarí sa mu zrealizovať nejaký nápad, tak má
skvelý pocit z tvorenia. Je jedno, aké hobby máte, ak sa jedná
o tvorivú činnosť, výsledok vždy prináša pozitívne pocity. Nemusia to byť
práve ručné práce, môže byť vaším hobby záhradka alebo pečenie. Ale ten skvelý pocit, že vy ste niečo sami
vytvorili, je priam povznášajúci. Preto odporúčam každému - ak môžete, nájdite
si aspoň trochu času na nejaké tvorivé hobby, ktoré vás baví. Verte mi, stojí
to za to ;)
Poznám jedného vitálneho pána - osemdesiatnika, ktorý sa venuje
včelárstvu. S radosťou sa stará o tie svoje včielky. Rozprával mi, že má
veľa priateľov, ktorí nemajú žiadne hobby, len vysedávajú pred telkou alebo
v krčme a nudia sa. Sú na dôchodku, majú veľa času, ale namiesto
toho, aby si život užívali, tak len dožívajú.
Chcela som si svoje nové výtvory ešte vyfotiť, najlepšie
v prírode, tak som sa vybrala do mojej obľúbenej lokality Sandberg.
A nestačila som sa čudovať, čo všetko som tu videla a zažila... Ak
ste čítali môj prvý článok, viete, že práve tu som spoznala Májku fialovú (toho
zaujímavého chrobáka).
Ak nie, tu si ho môžete prečítať :
http://totomilujem.blogspot.sk/2015/03/milujem-jar.html
Tentokrát som si urobila dlhšiu prechádzku a skoro mi oči vypadli, keď som opäť uvidela Májku. Ale nie takú malú štvorcentimetrovú, táto bola obrovská a drevená! Posúďte sami:
Ak nie, tu si ho môžete prečítať :
http://totomilujem.blogspot.sk/2015/03/milujem-jar.html
Tentokrát som si urobila dlhšiu prechádzku a skoro mi oči vypadli, keď som opäť uvidela Májku. Ale nie takú malú štvorcentimetrovú, táto bola obrovská a drevená! Posúďte sami:
Drevená Májka v nadživotnej veľkosti |
A vedľa nej bola tabuľka s vtipným začiatkom –
„Predstav si, že si mravec a stretneš tohto chrobáka. Ako sa cítiš?“ . No ja byť mravcom, tak by som po stretnutí
s Májkou šprintovala kade ľahšie :-)
Táto drevená socha je 75-krát väčšia ako originál.
Pár metrov odtiaľto je Weitov lom, kde sa moja prechádzka
vyvíjala zo začiatku trochu adrenalínovo. Len čo som sa ocitla na lúke,
vyrútilo sa oproti mne stádo kôz. Akurát ich vypustili z ohrady, tak si
hladné rýchlo hľadali potravu. Keď som uvidela tých statných (starých) capov s
rohami, ktorí si to rýchlo namierili rovno ku mne, nebolo mi všetko jedno ;) Nechcela
som utekať, aby ich to nepovzbudilo. Zdalo sa mi, že niektorí sú celkom bojovne
naladení, tak som sa snažila schovať za krík (hlavne nenápadne!). Ale keď už boli na meter odo mňa, zistili, že pre
nich nie som zaujímavá (ani ako potrava, ani ako partnerka ;) a zmenili
trasu. Našťastie, uf!
Zato malé kozliatka boli rozkošné, presne ako
z rozprávky.
Postupne sa stádo presunulo mimo lúku, tak som sa
mohla voľne poprechádzať. Žiaľ, v tom kritickom okamihu, keď som sa
obávala útoku capov, som stratila obal na fotoaparát. Už sa mi ho nepodarilo
nájsť :( . Našla
som však niečo iné - túto zaujímavú kopu kameňov:
Ale poznáte to, niekedy stačí zmeniť uhol pohľadu
a zrazu zistíte, že je to niečo úplne iné. Takže zhora vyzerá kopa kameňov ako
parádny labyrint :-)
Labyrint vo Weitovom lome |
Jednoducho, pri prechádzke touto lokalitou sa človek naozaj
nenudí. A keď náhodou nestretne živé kozy, tak aspoň jedna drevená tu čaká
stále.
A tak som si okrem plánovaných fotiek mojich
korálikových výtvorov priniesla domov kopec iných neočakávaných fotiek
a zážitkov. Nakoniec som sa vrátila k Sandbergu a vychutnávala
si slniečko a krásny výhľad na Devín, rieku Moravu a Rakúsko. Proste
– super výlet.
Výhľad zo Sandbergu na Devín |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára