nedeľa 2. augusta 2015

Švajčiarsko - 2.časť (potulky po známych mestách)



     Necelú hodinu cesty autom od Zürichu sa nachádza Luzern, ďalšie veľmi pekné mesto, ktoré takisto leží na brehu jazera. Tentokrát je to Vierwaldstättské jazero (Vierwaldstättersee), ktoré je obklopené horami. Symbolom Luzernu je most „Kapellbrücke“, ktorý má okolo 650 rokov, bol postavený ako súčasť opevnenia mesta. Je to strechou krytý drevený most, spojený s 34 m vysokou vodnou vežou, postavenou priamo v rieke. V r. 1993 tento most vyhorel, neskôr bol opäť obnovený, patrí k najviac fotografovaným pamiatkam Švajčiarska. Asi o 500 m ďalej sa nachádza ďalší drevený krytý most „Spreuerbrücke“. Z neho je pekný výhľad na staré mesto a hradby „Museggmauer“ s deviatimi vežami.


Drevený most "Kapellbrücke"
     Pri prechádzke starým mestom alebo na brehu jazera nájde každý návštevník dostatok zaujímavých objektov, či už radnicu, špicaté vežičky kostola Hofkirche, Leví pamätník alebo modernú stavbu Kultúrneho a kongresového centra. 

     V Luzerne sa nachádza najnavštevovanejšie múzeum vo Švajčiarsku – Múzeum dopravy. Jeho bohaté zbierky zaujmú nielen deti, ale aj dospelých. Vývoj dopravy tu dokumentujú historické vlaky, autá, bicykle, lietadlá, sú tu rôzne atrakcie pre deti. Časť výstavy je venovaná médiám, môžete sa na chvíľu zahrať na moderátora televíznych správ. Nachádza sa tu aj Planetárium a kino IMAX, v ktorom na obrovskom plátne premietajú rôzne dokumentárne filmy. Ich témou je väčšinou príroda, napr. Hlboké more, Medvede či Alpy a pri ich pozeraní má človek pocit, akoby bol súčasťou deja.


Krásne pomaľovaný dom v Zürichu
     Ďalším mestom, ktoré sme spoznali je Bazilej (Basel), druhé najväčšie mesto Švajčiarska. Leží blízko hraníc s Francúzskom a Nemeckom. Vďaka tejto polohe sa mesto stalo centrom obchodu a priemyslu. Popritom sa tu ale oddávna rozvíjala aj kultúra a veda. Už v roku 1460 bola v meste založená univerzita, na ktorej učil významný učenec Erasmus Rotterdamský. 

     Dominantou mesta sú veže dómu. Zaujímavá je 500- ročná budova radnice, ktorá je celá červená, s peknou vežičkou. Obdivovanou stavbou je aj brána „Spalentor“, ktorú považujú za jednu z najkrajších v krajine. Modernou atrakciou je fontána „Fasnachtsbrunnen“ od autora J. Tinguelyho, s rôznymi pohyblivými strojmi striekajúcimi vodu.


Hnedo-červená radnica
     Keď sme sa prechádzali popri Rýne, zaujali nás plavci v tejto rieke. Plávali alebo sa dali unášať prúdom dolu riekou, na pleci si pridŕžali igelitku s oblečením.  Najskôr sme mysleli, že sa jedná o pár odvážlivcov, neskôr sme zistili, že je to celkom  bežné. Napriek tomu, že Rýn je tu už dosť široký, jeho voda je čistá. Od roku 1980 sa jedenkrát za sezónu koná hromadná akcia pre plavcov, pri ktorej preplávajú asi 1,8 km. Tí, čo sa nechajú len voľne unášať riekou to zvládnu za cca 15 minút. Rekordný počet okolo 5000 účastníkov tohto podujatia bol zaznamenaný v roku 2003. Počas leta sa každý utorok koná podobná akcia, ktorá je však určená oveľa menšiemu počtu záujemcov.
    


Historická brána "Spalentor"

     Popri spoznávaní kultúrnych a historických pamiatok sme sa snažili spoznať aj kulinárske špeciality tejto krajiny. Keďže je Švajčiarsko známe svojím jedlom „fondue“, nemohli sme ho neochutnať. Vyskúšali sme si najrozšírenejšiu - syrovú  variantu. Je to vlastne niekoľko druhov syra, ktorý je roztopený a zmiešaný s trochou vína. Podáva sa v kotlíku, pod ktorým horí plameň, aby syr nezhustol. Do tejto masy sa namáča na kocky nakrájaný chlieb, nastoknutý na dlhú vidličku. Pre Švajčiarov je to vraj typicky zimné jedlo, v lete ho robia hlavne pre turistov, nájdete ho však len vo vybraných reštauráciách. 
  
      Ďalšou špecialitou zo syra je „raclette“. Je to na plátky nakrájaný syr, ktorý sa nechá roztopiť a potom si z neho zoškrabujete malé porcie. Tie sa jedia s prílohou – zemiakmi uvarenými v šupke a rôznymi druhmi zeleniny. Do tretice spomeniem „rösti“, špecialitu zo zemiakov. Tie sa najskôr uvaria v šupke, nahrubo nastrúhajú a z cesta sa vytvaruje na panvici hrubá placka, ktorá sa opečie z oboch strán. Podáva sa to v rôznych variáciach napr. s opraženou cibuľkou, so syrom, šunkou apod. Všetky spomenuté špeciality nám veľmi chutili. 

Basel (Bazilej)
      Nemôžem nespomenúť pochúťku pre Švajčiarov typickú – čokoládu. V jej spotrebe sú na prvom mieste na svete, za rok sa predá 11,5 kg na obyvateľa (v tom sú však zarátané aj nákupy turistov). U nás najznámejšími výrobcami sú Lindt & Sprüngli, Kraft, Ferrero a Storck (vyrába napr.Toffifee, Merci). Vstúpiť do obchodu, kde sa police priam prehýbajú pod nespočetnými druhmi čokolád je úžasný zážitok. Často tu vyrábajú rôzne bonbóny priamo pred vašimi očami, len málokto asi odolá a odíde s prázdnymi rukami :).

     Ešte by som chcela spomenúť jeden postreh z tejto krajiny. Zaujala nás rôznorodosť obyvateľov miest, stretali sme veľa ľudí inej farby pleti a bolo jasné, že tu medzi všetkými vládne tolerancia. Zmiešané páry neboli výnimkou, bolo vidno aj rodiny, ktoré si adoptovali dieťa inej kultúry. 

    Za pár dní možno spoznať len zlomok toho, čo táto čarovná krajina ponúka. My sme sa zamerali na známe mestá, ktoré sa nám veľmi páčili. Švajčiarsko je samozrejme povestné krásnou prírodou a horami. Vieme určite, že sa tam niekedy opäť vrátime a možno nabudúce spoznáme aj tie prírodné krásy.