St. Andrews – očarujúce mesto plné študentov, histórie a golfu (1.časť)

Počuli ste už niekedy o meste St. Andrews? Pravdepodobne nie, jedná sa totiž o pomerne malé prímorské mestečko, ktoré sa nachádza približne 80 km od Edinburghu, hlavného mesta Škótska. Preslávili ho najmä univerzita, golf a historické pamiatky. Myslím, že väčšinu turistov očarí nielen pamiatkami, ale aj svojou jedinečnou atmosférou.

Toto mestečko, pomenované po svätom Ondrejovi, je síce malé, má však nesmierne bohatú históriu. Prvýkrát sa spomína už v 6. storočí. V 16. storočí bolo veľmi významným prístavom. V stredoveku stála v meste nádherná katedrála, v tom čase najväčšia v Škótsku. Dnes už  môžeme obdivovať len jej ruiny, pretože  začiatkom 17. storočia bola zničená pri náboženských nepokojoch. Tieto ruiny sú však veľmi impozantné, obklopené množstvom náhrobných kameňov. 

 

V areáli sa nachádza aj zachovalá veža St. Rule, ktorá bola súčasťou kostola, stojaceho na tomto mieste ešte pred katedrálou.  Z veže je nádherný výhľad na mesto a okolie. Na skalách priamo pri morskom pobreží stál kedysi hrad, ktorý bol sídlom miestnych biskupov. Ostali z neho tiež len ruiny.

 

 

Univerzita v St. Andrews je najstaršou univerzitou v Škótsku, v roku 2013 oslávila 600-té výročie založenia. Patrí jej štvrté miesto v rebríčku univerzít v celej Veľkej Británii. Univerzitné budovy nájdete po celom meste, tie najstaršie časti sú priamo v historickom centre, s krásne udržiavaným nádvorím v podobe parku. Keď sa tam človek ocitne, priam na neho dýchne atmosféra ako v starých anglických filmoch.

Novšie budovy fakúlt nájdete trochu ďalej od centra, najvýznamnejšou je Andrew Malville Hall. Bola postavená v 60-tych rokoch 20. storočia na návrh významného architekta Jamesa Stirlinga a patrí do zoznamu 50 najlepších architektonických stavieb Škótska.

Na univerzite študuje vyše 6 000 študentov, čo je naozaj vysoký počet, najmä keď si uvedomíme, že samotné mesto má asi 14 tisíc obyvateľov! Oplatí sa navštíviť aj múzeum tejto univerzity s bohatou zbierkou pamätných predmetov a množstvom zaujímavých informácií. Vedeli ste napríklad, že k jej absolventom patrí aj anglický princ Wiliam so svojou manželkou Kate? (V meste sme videli kaviareň s nápisom: „Kde Kate stretla Willa“) Zaujímavé sú tiež rôzne študentské tradície – napr. May Dip, t.j. kúpanie sa v Severnom mori na úsvite 1. mája, čo má zvýšiť šťastie pri skúškach. Zvládnu to však len tí otužilejší. Jednou z najobľúbenejších tradícií je Pier Walk, čo je prechádzka v prístave po kamennom móle v červených plášťoch. Študenti tam chodievajú po nedeľných bohoslužbách v univerzitnej kaplnke St. Salvators Chapel. 

Ak vás toto rozprávanie zaujalo, o týždeň si môžete prečítať pokračovanie :)

A ešte  zopár fotiek:

Hrad

Zrúcanina katedrály

Budova univerzity

Kostol v historickom centre mesta

Milujem jar alebo Ako som spoznala Májku fialovú :)

Milujem jar. Teší ma, že konečne skončila zima, pre mňa také pochmúrne obdobie takmer bez slnka. To slnko jednoducho potrebujem k životu, nabíja ma úžasnou energiou. Tak som využila krásne počasie a vybrala sa do prírody (Sandberg pod Devínskou Kobylou). Užívala som si jarné slniečko, štebotajúce vtáčiky a prebúdzajúcu sa prírodu. Zobrala som si aj fotoaparát, tak si môžete pozrieť tú krásu, čo som obdivovala.

Keď som kráčala po tých pieskových chodníčkoch, pripadala som si ako niekde na pobreží mora. Nie je to nereálny pocit, lebo to more tu naozaj kedysi bolo... :) Vošla som do lesa a zo zeme na mňa vykúkalo množstvo modro-fialových kvietkov. Neskôr som zistila, že to bol Pečeňovník trojlaločný. Má zaujímavé meno, súvisí to s jeho využitím na liečenie chorôb pečene a žlčníka.

 Na lúke sa zase vyhrievali nádherné žlté kvety – Hlaváčiky jarné.

Myslela som, že budem fotiť iba kvety, keď som zrazu na chodníku uvidela krásne modro-fialové chrobáky. Nádherné, asi 4 cm veľké exempláre. Veľmi sa mi páčili, tak som si o nich niečo vygúglila a nestačila som sa čudovať.  
Zoznámte sa, prosím : Toto je Májka fialová. Vôbec som netušila, že sa nejaký chrobák môže volať Májka! (Ale s tou paštétou to nijako nesúvisí ;) A nemusí byť len fialová, niekedy je skôr modrá až čierna.

Táto Májka práve obedovala

 

Celkom poetické meno. Ale až také neviniatko to nie je! Keď je v nebezpečenstve, vypúšťa prudko jedovatú tekutinu. Stačí sa jej dotknúť  a človek môže získať ťažko sa hojacu ranu. V minulosti bol tento jed používaný na otrávenie nepriateľa (pre človeka smrteľná dávka 30 mg). Zaujímavé je, že samičky sú oveľa väčšie ako samčekovia, pretože majú v brušku uložených okolo 10 000 vajíčok. 

Z vajíčka sa vyliahne malá larva a väčšinou si na kvete počká na nejaký lietajúci hmyz, na ktorý sa prichytí. Ak je to včela, larva sa potom živí včelími vajíčkami. Neskôr nasledujú ďalšie štádiá larvy. Medzitým sa zvlečie, napokon sa na jar zakuklí a z kukly vylezie takýto krásavec. 

Takže Májku už poznáte aj vy :)   Iných zaujímavých chrobákov som tentoraz nestretla, tak možno nabudúce.  Májke sa ospravedlňujem za trochu menej kvalitné fotky, naživo je oveľa krajšia. 

Prikladám ešte ďalšie fotky z mojej jarnej prechádzky. Fotoaparát mám zatiaľ taký jednoduchší, profesionálnejšie fotky prídu v budúcnosti (dúfam :-D)...

Prajem vám krásne jarné dni plné slniečka.

Sandberg