Od bývalej školy som prešla pár
uličiek a natrafila som na miestne PKO. Akoby tu zastal čas. Doslova. Na
dverách bol nalepený plagát Petra Nagya! Neverila som svojim očiam!
Podišla som bližšie, aby som si to overila, ale informácia o koncerte bola
naozaj aktuálna. (Peťko, skutočne ešte
platí: Aj tak sme stále frajeri! Stále tí istí frajeri :)
 |
| Nápis "Coca-Cola" hneď vedľa "PKO"- to tu kedysi nebolo! |
Zvonku som nejaké extra zmeny na
budove nevidela. Ach, ale tie spomienky! Na tanečné kurzy, nemotorné kroky chlapcov
pri tanci, nesmelé pohľady dievčat, čakanie - príde po mňa, nepríde... :)
No
a samozrejme – „Navždy sa zachová v pamäti stužková“ – tak na takú
udalosť sa nedá zabudnúť... Spomínam si, že som na jej začiatku bola dosť
nešťastná. Kaderníčka, ktorá mi robila účes, zrejme väčšinou obsluhovala
staršie dámy. Keď som sa pozrela do zrkadla na výsledok, skoro som odpadla. No
uznajte – udalosť roka a ja mám na hlave model a la Posedenie pre
dôchodcov ;) Vďaka duševnej podpore
kamarátok som to nakoniec ako-tak predýchala a snažila sa zamerať na
pozitívne stránky toho večera.
Viem, že som zažila ešte jedno
prekvapenie, keď som dostala fotky z pripínania stužiek. Poznáte ten
klasický záber – žiak spolu s triednou učiteľkou, obaja z profilu. Až
vďaka tejto fotke som spoznala skutočný tvar svojho nosa zboku. Dovtedy som ho v zrkadle vždy videla len
spredu. No, nie žeby to bola nejaká katastrofa, ale čudovala som sa – „Toto je
naozaj môj nos?!“
Po takomto spomínaní som sa
pobrala ďalej – k hradu. Na námestí som urobila zopár fotiek miestneho sporo
odetého svalnáča. Netešte sa dámy, nešlo o žiadnu slávnu športovú hviezdu.
Bol to Corgoň, socha muža, ktorý podopiera roh domu. Tí, čo nie sú
z Nitry, poznajú skôr Corgoňa v tekutej podobe...
 |
| Svalnáč Corgoň |
A konečne som na hrade.
Krásny výhľad na mesto aj vrch Zobor. Kedysi sa konala každý rok na jar akcia
„Pochod vďaky“. Bol to vlastne taký
masový peší výstup ľudí na Zobor. Zúčastňovali sa toho školáci,
pracujúci, dôchodcovia... Myslím, že
išlo o povinný prejav vďaky sovietskym osloboditeľom (asi tým z 2. svetovej
vojny, nie z roku 1968 ;) Na Zobor
viedla kedysi aj lanovka, ale to už je dávna história.
 |
| Vrch Zobor, v popredí futbalový štadión |
Ale poďme naspäť do mesta. Na
námestí je veľké moderné divadlo. Ešte si pamätám, ako sme chodievali na
predstavenia do toho starého. Vtedy tam boli hviezdami napr. Marián Slovák
s manželkou Evou Matejkovou, Jozef Dóczy, Marta Sládečková, Eva Pavlíková,
Ján Gallovič, Stano Král, Maroš Kramár (idoly mladých dievčat :) a ďalší.
Nitrianske divadlo malo vždy výbornú úroveň, vychovalo veľa skvelých hercov.
Mnohí potom odišli do Bratislavy. Začínal tam aj režisér Jozef Bednárik.
 |
| Nové divadlo |
Pešia zóna je plná obchodov. Väčšina domov je pekne zrekonštruovaná. V
strede ulice nachádzam skvelú zmrzlináreň – Balkánska zmrzlina – tak tá tu bola
aj za mojich mladých čias, nostalgicky spomínam... :)
Moje kroky vedú od pešej zóny k rieke.
Za ňou stojí ďalšia dominanta mesta - Slovenská poľnohospodárska univerzita. Jej kruhová aula je charakteristická
pre panorámu Nitry. Rada si na ňu spomínam, pretože v detstve som tam
chodievala na Deda Mráza. Ja viem, teraz je to Mikuláš, ten bol však za môjho
detstva ideologicky nevhodný ;) Okrem slávnostných príležitostí teda spomínaná
aula raz do roka privítala aj deti, ktoré tu dostávali balíčky od Deda Mráza. A nezaobišlo
sa to bez premietania animovaných filmov. Pozreli sme si zakaždým hit tých čias
– No počkaj, zajac! To bol zážitok :)
 | |
| Aula Slovenskej poľnohospodárskej univerzity |
Čas do odchodu môjho autobusu sa
krátil, tak som sa pomaly pobrala na autobusovú stanicu. Ako inak – popri
Mlynoch. Áno – mlyny tu boli aj kedysi, ale úplne iné. Boli to historické
stavby, typické pre túto časť mesta. Terajšie Mlyny sú zase typické veľké moderné
nákupno-zábavné centrum. Tak hurá, poďme na nákupy, kašľať na históriu ;)
 |
| Súčasné Mlyny |
A na koniec mojej prechádzky
som si ešte pripomenula Staré divadlo. Budovy starnú, ľudia starnú... Ale nie,
my nestarneme, len sme skúsenejší ;)
 |
| Pôvodné Divadlo A. Bagara |
Tak už dosť! Stačilo spomienok,
dôležitejšia je skvelá prítomnosť a ešte lepšia budúcnosť. Ja som
optimista, vy nie?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára